Exaktný dôkaz rozpadu finančného systému (9).

Vývoj rastu produkcie v monetaristickom modeli.

  Vývojom základného SMM sa začnú prejavovať mechanizmy spomaľovania rastu produkcie. Okrem už spomínaného úbytku reálneho kapitálu ako zdroja efektívneho  rastu, by sme medzi najdôležitejšie  mohli zaradiť :

1.Úverovo-ponukový.

   V NEmonetaristickom modeli funguje trhová zákonitosť ponuky a dopytu. (Nie zákon !!!  Nemá exaktnú rovnicu !!!) Jej dôsledkom je zákonitý rast úrokovej miery úmerne s rastom objemu dlhu. To je mechanizmus pôsobiaci proti navyšovaniu dlhov. Prirodzený a trhový mechanizmus.

   V monetaristickom  modeli  musí  fungovať  tento mechanizmus rovnako. Ale keďže my takýto model riadime s cieľom neznižovať ponuku peňazí, musíme zasiahnuť. Expanziou peňažnej zásoby úrokovú mieru znižujeme. S množstvom poskytnutých úverov sa množina bonitných a tvorivých klientov zmenšuje. Ponuku peňazí preto treba zvyšovať ešte intenzívnejšie. Je to netrhový  a objektívne neprirodzený mechanizmus, bez ohľadu na naše vnímanie a cítenie. Dôsledkom tohto procesu musí byť nevyhnutne rast riskantných, neefektívnych a nesplatiteľných úverov. Je to zákerná situácia. Neustály rast úverov je potrebný pre politiku monetarizmu a udržanie takéhoto finančného systému. Úvery sú lákavé pre banky, pretože majú záruky v úverovej zábezpeke a nič neriskujú(zatiaľ). Úvery sú lákavé aj pre klientov vďaka zvyšujúcej sa benevolencii a znižujúcej sa úrokovej miere.

   Neustále zrýchľujúci nárast množstva neefektívnych úverov musí zákonite spomaľovať rast produkcie. Neskôr ho zastaví a nakoniec začne tlačiť dolu.

  

2.Dlhovo-obslužný.

   Rast produkcie môžeme chápať ako pridanú hodnotu, z ktorej splácame úver, investujeme aj spotrebúvame. Splácaním dlhu teda nemôžeme celú túto pridanú hodnotu použiť na spotrebu aj investície. Keďže rast  dlhu v SMM exponenciálne predbieha rast produkcie, stále väčšia časť pridanej hodnoty slúži na splácanie dlhov. Splácanie dlhu musí teda zákonite stále viac obmedzovať spotrebu aj investície. Ich rast sa preto musí zákonite spomaliť, zastaviť a nakoniec upadať.

3.Sociálno-sanačný.

   Dominanté  ideológie  súčasnej politickej ekonómie a z nej vyplývajúca ekonomická kultúra sú zdrojom presvedčenia, že hospodársky pokles je škodlivý, nebezpečný a neprípustný jav, ktorý je prirodzený a prípustný len na základnej ekonomickej úrovni. V dôsledku toho sa podnikajú záchranné kroky vždy, keď hrozí bankrot väčšieho trhového subjektu a možný prepad celej ekonomiky. Bankrot je ale spontánne a najefektívnejšie riešenie. Každé iné je menej efektívne. Ak sa tento  zásah do trhu udeje málokrát, zrejme sa kvôli tomu trh nezrúti. Ale ak sa to opakuje mnohokrát a mnoho rokov, musí jeho efektivita natoľko klesnúť, že sa to prejaví na celom jeho výkone. Rast sa spomaľuje. A to aj napriek inflácii.

   Keď k takémuto sanačnému prístupu pridáme aj rozsiahle sociálne programy ako dôsledok nekompromisných sociálnych ideológií, ekonomika sa skôr, či neskôr dostane do ťažkostí a zmení sa z dobrotivého opatrovateľa na bezohľadného a nekompromisného diktátora.

Exaktný dôkaz rozpadu finančného systému (10).

Aplikácia Exaktného dôkazu etc. na ďalší vývoj základného SMM.

    Vývojom základného SMM musí dochádzať  k tendencii spomaľovania rastu cien(IRC) a rastu produkcie(IRP,ORP)  v dôsledku  už popísaných mechanizmov. Táto situácia tak vyvoláva potrebu a snahu udržať rast cien a rast produkcie. Na to môžeme využiť prakticky jediný nástroj monetarizmu a to je inflácia. Intenzívnejšej inflácii bráni ale poučka o troch percentách.  Preto jedinou cestou je zmena určovania hladiny cien. Vzniká tak ďalší zákonitý  autodeštrukčný mechanizmus  základného SMM, ktorého podstatou je vedomé, či nevedomé zastieranie reality.

4.Štvrtý autodeštrukčný mechanizmus  základného SMM.

   Je ním kamuflačná inflácia. Podľa funkcie troch mechanizmov  základného modelu je pri inflačnom raste cien vo výške 3%  bázická inflácia 3%.  Pre zjednodušenie si určime, že nový výpočet určí rast cenovej  hladiny  namiesto 3%  len 1,5%. To umožní  zintenzívniť infláciu, až kým sa nedosiahne oficiálny rast  cien opäť  3%. Podľa starého výpočtu to bude ale rast cien 6%. (Reálne to bude ale ešte viac, lebo byrokratickou úpravou sledovania rastu cien sa vynechali práve rýchlo rastúce ceny tovarov a služieb.) Takto sa do systému dostáva dvojnásobné množstvo  bázickej  inflácie oproti predchádzajúcemu stavu a kvôli jej podstate ju odlíšime  názvom kamuflačná. Na rastovú infláciu to nemá žiaden vplyv. Rastová inflácia teda zostáva 6%. Základ exponenciálnej funkcie sa zvýši.

   Ak predpokladáme, že priemerná kamuflačná inflácia má hodnotu 6%, tak exponenciálna funkcia jej  rastu bude rovnaká ako u predchádzajúcich, ale s exponenciálnym  základom 1,06 a teda funkcia celkovej expanzie bude mať podobu :

                                                      M = (1,06exp2)expY

   V grafickom zobrazení jej počiatok stanovíme  zhovievavo na dvadsiaty rok (20Y).  Grafické zobrazenie a porovnanie s predchádzajúcimi funkciami je nasledovné :

   Podobnosť s dnešnou realitou nie je čisto náhodná.  Kamuflačná inflácia je dôsledkom kamuflačnej cenovej hladiny. Dôsledkom kamuflačnej inflácie je potom zvýšenie celkovej inflácie. Základnou charakteristikou exponenciálnej funkcie je to, že nepatrné zmeny sa prejavujú omnoho neskôr, ale so zrýchľujúcim rastom.

   Kamuflačná inflácia sa tak stáva ďalším krokom k urýchleniu záverečného zlyhania.

Exaktný dôkaz rozpadu finančného systému (11).

Aplikácia Exaktného dôkazu etc. na rozšírený SMM.

       Ako sme už rozobrali v článku č.9, po dostatočne dlhej dobe sa IRC a IRP spomaľujú. Korelácia peňažnej bázy, peňažnej zásoby a rastu cien prestane existovať a nedá sa nastoliť.  Vývojom sa základný SMM teda dostáva do stavu, keď jeho parametre nie je možné dodržať. Mení sa na rozšírený SMM.

    K parametrom rozšíreného SMM pridáme aj vplyv úrokov. Za desaťročia narástla ich hodnota spolu s úrovňou dlhov. Štát splatí  istinu dlhopisu a tá po splatení  zmizne tak, ako vznikla! Musí sa nahradiť novým dlhopisom kvôli hladinovej inflácii. Úroky po splatení nezmiznú, ale tiež chýbajú v obehu. Vytvárajú tak deflačný efekt, ktorý sa musí vyrovnať inflačným efektom, teda vrátením späť do obehu. CB ich nedokáže vrátiť  do obehu ináč, ako novým dlhopisom.  U ostatných bánk to samozrejme neplatí a preto sa tým nemusíme zaoberať. Stále väčší objem úrokov vyplatených CB sa musí po vyplatení  „znovupožičať“.  Hroziaci deflačný efekt  je vnímaný  ako  zničujúci a teda neprijateľný. Tým sa zvyšuje dlh a samozrejme aj celková výška úrokov a teda aj nová výška splátok istiny aj nová výška splátok úrokov. Takže  „znovupožičané“ úroky ďalej znižujú využitie pridanej hodnoty (na spotrebu a investície) a vyvolávajú potrebu ďalších úverov. Úroky umocňujú teda samy seba (aj)!  Tak isto ako bázická inflácia.  Ale opäť! Vyplatenie úrokov nespôsobuje defláciu! Spôsobuje len deflačný efekt a po znovupožičaní dlhový efekt!  A obidva stále silnejú a vytvárajú popri  inflačnom dlhu aj úrokový dlh. Inflačno-dlhová  expanzia  je  tak doplnená o úrokovo-dlhovú expanziu!

   V dôsledku vysokej dlhovej záťaže je prijímanie nových dlhov stále ťažšie, čo vedie nakoniec k trvalému deflačnému efektu a úroveň cien aj úroveň produkcie  začnú klesať.

1.Prvý autodeštrukčný mechanizmus rozšíreného SMM.

   Je ním popísaná úrokovo-dlhová expanzia ako autodeštrukčný mechanizmus neskoršieho významu. Vzniká čoskoro po vzniku základného SMM, ale nemá taký rozsah a vplyv ako inflácia samotná a rast produkcie.  Jej dôsledkom je v konečnom dôsledku tiež rast dlhu a znižovanie účinnosti inflácie (na rast  cien a produkcie).  Ale ani tento mechanizmus nestačí. Nestačí na posiľňovanie autodštrukcie  SMM.

   Ak chceme zvýrazniť situáciu v rozšírenom SMM, musíme vyhodnocovať  namiesto inflácie dlh. Ten  rastie zreteľne rýchlejšie , ako samotná inflácia, pretože jeho zreteľným zdrojom je aj úrokovo-úverová expanzia. Určime si úrokovú mieru pre zvýraznenie mierne nadsadene a to vo výške napríklad 6%.Takáto funkcia rastu dlhu za pomoci koeficientov je nasledovná: 

                                           D = (1,06exp2 . 1,0036exp2)expY - 1

   A jej grafické zobrazenie :

kde D(BI+GI) + ID predstavuje dlh na základe bázickej a rastovej inflácie zväčšený o príslušný úrokový dlh a  D(KI) + ID predstavuje dlh na základe kamuflačnej inflácie takisto zväčšený o príslušný úrokový dlh. Pri hodnotách 50Y a 60Y sú to už neradostné výšky a závratná akcelerácia !

2.Druhý autodeštrukčný mechanizmus rozšíreného SMM.

   Je ním emergentná inflácia. Uvažujme, že v našom rozšírenom SMM bude rast produkcie nulový, to znamená, že  rastová inflácia bude  nulová.  Ďalej uvažujme, že rast cien bude tak isto nulový.  Bázická inflácia teda nefunguje. Existovať môže, ale nefunguje. Mechanizmy zo základného  SMM sa zastavili. SMM je pred kolapsom. Do toho sa pridáva hrozba  bankrotov. Lavíny bankrotov. Poznať  príčiny a nájsť riešenie je mimoriadne ťažké. Zostáva tak jediná možnosť – odďaľovať nevyhnutné. A na to slúži emergentná inflácia ako ďalší autodeštrukčný mechanizmus rozšíreného SMM. Nahradí a dokonca prevýši inflácie základného modelu. Začína tam, kde skončili bázická a rastová inflácia, teda s vysokou štartovacou hodnotou. A tak isto sa svojej exponenciálnej podstate  nemôže vyhnúť.

   Emergentná inflácia je iracionálna a nie je možné ju presne modelovať. Je posledným štádiom pred rozpadom systému.

   Pre prípad čisto názorného zobrazenia rozsahu emergentnej inflácie(emergentného dlhu) môžeme vychádzať zo zhovievavo odhadovanej funkcie :

                                D = (1,06exp2 . 1,0036exp2 . 1,03 . 1,0018)expY - 1

   Kde hodnota 1,03 je koeficient emergentnej inflácie a hodnota 1,0018 je koeficient  úrokového dlhu prislúchajúci  emergnetnej inflácii.

   V grafickom zobrazení môžeme oprávnene stanoviť  počiatok emergentnej inflácie( a dlhu) do okolia roku 40Y (Takisto analogicky s realitou) :

  

   Ak rast produkcie v SMM bude aj napriek inflácii záporný,  stane  sa hospodársky systém extrémne  nefunkčný  a začne sa prudko rozpadať, čím sa rozpadá  vlastne SMM finančného systému.

   Výhovorky na to, že realita je iná ako model neobstoja, pretože reálne podmienky sú ešte ťažšie a reálny model funguje s ešte horšími výsledkami !

Exaktný dôkaz rozpadu finančného systému (12).

Aplikácia Exaktného dôkazu etc. na friedmanovský monetaristický model.

    Friedmanovský monetaristický model(FMM) môžeme považovať za štandardný monetaristický model. Jeho podstatou je inflácia v nie presne definovanom súlade s rastom produkcie a s určitou medznou a nie vysokou hodnotou, obvykle nižšou ako rast produkcie. Ďalším rozdielom oproti SMM je, že nepočíta s frakčnými rezervami bánk.

   Zadefinujme si FMM s obdobnými podmienkami ako základný SMM, v ktorom bude objektívny rast  produkcie(ORP) približne 3% ročne. Ďalej si zadefinujme, že centrálne banky budú riadiť infláciu vo výške približne 3% ročne, čo je v súlade s Friedmanovou predstavou. Takáto inflácia by prakticky vyrovnávala deflačný efekt ORP. Vzhľadom na obdobu definičných podmienok so základným SMM, bude IRP nulový. (Pre zaujímavosť si predstavme, že by ORP bol 15% ročne a inflácia 3% ročne. Aký zmysel by mala potom takáto inflácia ???)  Tým sa tento FMM stáva dôsledným friedmanovským monetaristickým modelom(FMM).

   Výsledkom teda je, že rast produkcie bude pozostávať len z objektívneho ( 3% ročne), cenová hladina bude nemenná, ale inflácia sa zmení z nuly na každoročný rast  3%. Už teraz vidíme, že tento model je prakticky totožný so základným SMM bez bázickej inflácie. Preto aj jeho vývoj bude veľmi podobný vývoju základného SMM.

   Zovšeobecnené matematické vyjadrenie bude :

                                                           M   =   (G)expY

Kde

M      je koeficiant rastu peňažnej zásoby

G      je koeficient  rastu produkcie (rastovej inflácie)

Y      je vyhodnocovaný rok

   Grafické znázornenie popísanej situácie v FMM je nasledovné :

Kde G je koeficient rastu produkcie(a rastovej inflácie), D je koeficient rastu dlhu a P je koeficient  rastu cien.

   Zobrazením neskoršieho štádia znázorneného vývoja  je jasne zreteľná  zhubnosť  tohoto procesu :

   Ak pripočítame k dlhu aj defláciu úrokovej miery vo výške 10% ročne, bude to znamenať, že v určitom okamihu rast dlhu a teda aj rast inflácie prevýši rast produkcie a celý vývoj sa stane ešte ničivejší:

  Tak ako pri základnom SMM, aj  FMM sa dostane do štádia veľmi rýchleho rastu inflácie, ktorá začne spomaľovať  rast produkcie a nakoniec ho zastaví. V takom prípade by sa mala  znižovať a nakoniec zastaviť aj inflácia v súlade s prvotnými Friedmanovými predstavami. Čiže : Nulový rast produkcie  =  nulový rast inflácie. Zotrvanie pri inflácii, alebo jej zvýšenie ruší definičné podmienky FMM a vytvára podmienky, za ktorých je definovaný rozšírený SMM,v ktorom  inflácia nie je v korelácii so spoločnou hodnotou  rastu cien a rastu produkcie.  Obidva modely sa teda nakoniec zákonite stretnú !

   Nulový  rast produkcie v pokročilom štádiu FMM a SMM môžeme chápať aj tak, že objektívny rast produkcie(ORP) je záporný a inflačný rast produkcie(IRP) ho dopĺňa do nuly. Inými slovami, užitočné a efektívne hodnoty nepribúdajú, ale ubúdajú. Zastavenie inflácie v tejto situácii by znamenalo  zastavenie IRP a teda hospodársky prepad.

1.dôsledok :

   FMM sa vyvíja k expanznému rozpadu, alebo  ku  zmene na SMM a následnému rozpadu !!!

2.dôsledok :

   Transformácia FMM na SMM preukazuje, že frakčné rezervy nemajú principiálny vplyv na tento vývoj  a nie su príčinou rozpadu SMM, ale len nástrojom  pravej príčiny rozpadu a tou je inflácia samotná !!!

Exaktný dôkaz rozpadu finančného systému (13).

Aplikácia Exaktného dôkazu etc. na inflačný komoditný monetárny model.

   V závere dokazovania rozpadu monetaristických modelov sme došli k poznaniu, že pravým dôvodom ich rozpadu je inflácia samotná. Z toho vyplýva otázka, či má inflácia negatívne účinky v každom monetárnom modeli. Preukážeme, že je tomu tak aj v komoditnom  monetárnom modeli (KMM), teda modeli založenom na komoditných peniazoch.

   Aby sme vystihli podstatu, je potrebné si zadefinovať inflačný KMM. Inflácia v tomto modeli bude vyššia ako rast produkcie a bude spontánna. Za peniaze budeme považovať zlato. Ostatné podmienky budú rovnaké ako v SMM a FMM. Zlato bude pribúdať objemom 9% ročne. Formou uvádzania nových peňazí do obehu bude nákup statkov a služieb  osobou absolutistického panovníka, u ktorého sa nové peniaze predtým sústreďujú. Ďalej si určime, že panovník  neposkytuje úvery a pôžičky, a že celkový rast produkcie (IRP+ORP) bude 3% ročne. Takýto KMM budeme považovať za vysoko-inflačný.

   Panovník si prísunom zlata každoročne zväčšuje svoje bohatstvo o 9%. Od neho prúdi zlato do celého hospodárstva. Keďže je inflácia zlata o 6% vyššia ako rast produkcie, inflačný rast cien bude 6% ročne.

   Zlato na rozdiel od fiduciárnych fiat peňazí je plnohodnotným peniazom. To ale neznamená, že by jeho expanzia mala mať iné trhové prejavy. Rozdiel medzi ich pôsobením na trhu je ten, že po splnení peňažnej úlohy existuje zlato naďalej so svojou trhovou  hodnotou, pokým fiat peniaze zanikajú úplne. Ich hodnota(nominálna) zaniká spolu s nimi. Druhým rozdielom je, že fiduciárne peniaze možno uviesť do obehu len na základe dlhu. Komoditné ako každý tovar - bez dlhu. V obehu neskôr ale môžu, za určitých podmienok, systematicky aj nesystematicky vytvárať dlh. Tretím rozdielom je to, že hyperinflácia u komoditných peňazí je prakticky vylúčená, to znamená, že systém môže skolabovať len platobnou neschopnosťou.

   Z uvedeného vyplýva, že proces peňažnej expanzie zlata je modelovo totožný s expanziou fiat peňazí a preto si ho môžeme modelovať rovnicou Exaktného dôkazu etc. Funkcia bude teda nasledovná :

                                                        FM  =  IM  .  1,09expY

Kde

FM      je koeficient konečného stavu peňažnej zásoby

IM       je koeficient počiatočného stavu peňažnej zásoby

Y        je vyhodnocovaný rok

   Grafické znázornenie :

   Inflačný KMM má teda spoločné so základným SMM infláciu, ktorá má charakter bázickej inflácie(BI). Na rozdiel od neho ale nemá ideologicky stanovenú nutnosť vyrovnávať deflačný efekt rastu produkcie. Nemá teda rastovú infláciu(GI).

   Inflačný KMM môžeme považovať za permutačný model  friedmanovského modelu (FMM). Jeho základnou vlastnosťou je rozširovanie peňažnej zásoby a preto v prípade vysoko-inflačného modelu musí samozrejme vývojom prerásť do stavu podobného rozšírenému SMM a rozpadnúť sa. Na rozdiel od SMM ale len za určitých podmienok – vysokej inflácie. Jeho zovšeobecnené matematické vyjadrenie bude :

                                                           M   =   (I)expY

Kde

M      je koeficient rastu peňažnej zásoby

I        je koeficient inflácie (zlata)

Y      je vyhodnocovaný rok

   Zaujímavým prejavom vo vysoko-inflačnom KMM bude, že peniaze prúdiace od panovníka do celej ekonomiky vyvolajú rastúcu ponuku peňazí. Je zákonité, že ponuka vyvolá rast pôžičiek a úverov. Teda rast dlhov. Takže napriek tomu, že panovník nezaťažil ekonomiku dlhmi, dlhová záťaž vyplynula z podstaty ekonomických zákonitostí ponuky a tým sa spustil neefektívny mechanizmus úverovej ponuky a brzdiaci mechanizmus úverovej obsluhy.

   Pre nás je teda dôležité, že sa spustia mechanizmy tvorby neefektívnosti a deštrukcie systému, charakteristické pre inflačný rast produkcie. Vysoká inflácia v KMM vedie teda ako aj v iných modeloch k spusteniu mechanizmov, ktoré poškodzujú ekonomiku stále viac a viac. Mechanizmy znižovania hosp.rastu v inflačnom KMM sú prakticky podobné, alebo totožné s mechanizmami popísanými v SMM. Exponenciálne zosiľňovanie týchto mechanizmov musí viesť nakoniec zákonite ku  kolapsu ekonomiky, rovnako ako aj v SMM a FMM.

1.dôsledok :

   V prípade vysoko-inflačného KMM dochádza k rastu peňažnej ponuky a na základe toho k rastu dlhu a inflačnému rastu produkcie so všetkými dôsledkami.

  Ak by inflácia zlata bola výrazne nižšia ako rast produkcie, inflačný rast cien (IRC) by bol nižší ako deflačný efekt rastu produkcie a ceny by klesali. Takýto KMM budeme považovať za nízko-inflačný. Boli ním všetky komoditné peňažné systémy, v ktorých sa dodržoval zlatý štandard. Tieto systémy mali tendenciu k stabilite. Ich zánik bol vždy dôsledkom egoizmu  moci, na základe ktorého sa zlatý štandard porušil. Rast produkcie v takomto modeli je deflačný a objektívny. Je postavený na zvyšovaní produkcie a produktivity. Ale aj na znižovaní cien.

   Napriek uvedenému, môže aj v takomto systéme vzniknúť dlh. Je to dlh nesystémový, teda dlh na základe porušenia pravidiel systému. Formou jeho tvorby sú frakčné rezervy. Skutočné frakčné rezervy. Dnešný svetový finančný systém nemá frakčné, ale  multiplikačné rezervy. Na trhu zákonite dochádza k sporadickým trhovým nerovováham a v takejto situácii predstavujú frakčné rezervy riziko platobnej neschopnosti a kolapsu aj v nízko-inflačnom KMM.

2.dôsledok :

   V prípade nízko-inflačného KMM dochádza k poklesu ponuky peňazí a na základe toho k prevahe objektívneho rastu produkcie, založenom na raste produktivity a efektivity a nedochádza k systematickej tvorbe dlhu.

Záver :

   Každá peňažná inflácia, ktorá prevyšuje rast produkcie, bez ohľadu na jej formu a na formu peňazí, spúšťa systematický rast dlhu a inflačný rast produkcie a tým objektívne aj subjektívne  mechanizmy autodeštrukcie inflačného finančného systému.

   Inflačný KMM nám opäť dokazuje, že dôvodom monetárnych kríz nie sú výlučne fiduciárne peniaze, ale inflácia samotná. Fiduciárne peniaze sú len formou inflácie. Inflácia je zdrojom častých a hlbokých kríz po počiatočných falošných prosperitách. Mala by byť vnímaná ako škodlivý jav a u fiduciárnych peňazí by mala byť postavená mimo zákon. V prípade komoditných peňazí by bolo nutné politické riešenie.