Aplikácia Exaktného dôkazu etc. na inflačný komoditný
monetárny model.
V závere dokazovania rozpadu monetaristických modelov sme došli k poznaniu, že pravým dôvodom ich rozpadu je inflácia samotná. Z toho vyplýva otázka, či má inflácia negatívne účinky v každom monetárnom modeli. Preukážeme, že je tomu tak aj v komoditnom monetárnom modeli (KMM), teda modeli založenom na komoditných peniazoch.
Aby sme vystihli
podstatu, je potrebné si zadefinovať inflačný KMM. Inflácia v tomto modeli
bude vyššia ako rast produkcie a bude spontánna. Za peniaze budeme
považovať zlato. Ostatné podmienky budú rovnaké ako v SMM a FMM.
Zlato bude pribúdať objemom 9% ročne. Formou uvádzania nových peňazí do obehu
bude nákup statkov a služieb osobou
absolutistického panovníka, u ktorého sa nové peniaze predtým sústreďujú.
Ďalej si určime, že panovník neposkytuje úvery a pôžičky, a že celkový
rast produkcie (IRP+ORP) bude 3% ročne. Takýto KMM budeme považovať za
vysoko-inflačný.
Panovník si prísunom
zlata každoročne zväčšuje svoje bohatstvo o 9%. Od neho prúdi zlato do
celého hospodárstva. Keďže je inflácia zlata o 6% vyššia ako rast
produkcie, inflačný rast cien bude 6% ročne.
Zlato na rozdiel od
fiduciárnych fiat peňazí je plnohodnotným peniazom. To ale neznamená, že by
jeho expanzia mala mať iné trhové prejavy. Rozdiel medzi ich pôsobením na trhu je
ten, že po splnení peňažnej úlohy existuje zlato naďalej so svojou trhovou hodnotou, pokým fiat peniaze zanikajú úplne.
Ich hodnota(nominálna) zaniká spolu s nimi. Druhým rozdielom je, že
fiduciárne peniaze možno uviesť do obehu len na základe dlhu. Komoditné ako
každý tovar - bez dlhu. V obehu neskôr ale môžu, za určitých podmienok, systematicky
aj nesystematicky vytvárať dlh. Tretím rozdielom je to, že hyperinflácia
u komoditných peňazí je prakticky vylúčená, to znamená, že systém môže skolabovať
len platobnou neschopnosťou.
Z uvedeného
vyplýva, že proces peňažnej expanzie zlata je modelovo totožný s expanziou
fiat peňazí a preto si ho môžeme modelovať rovnicou Exaktného dôkazu etc.
Funkcia bude teda nasledovná :
FM = IM . 1,09expY
Kde
FM je koeficient
konečného stavu peňažnej zásoby
IM je koeficient
počiatočného stavu peňažnej zásoby
Y je
vyhodnocovaný rok
Grafické znázornenie :
Grafické znázornenie :
Inflačný KMM má teda
spoločné so základným SMM infláciu, ktorá má charakter bázickej inflácie(BI).
Na rozdiel od neho ale nemá ideologicky stanovenú nutnosť vyrovnávať deflačný
efekt rastu produkcie. Nemá teda rastovú infláciu(GI).
Inflačný KMM môžeme
považovať za permutačný model
friedmanovského modelu (FMM). Jeho základnou vlastnosťou je rozširovanie
peňažnej zásoby a preto v prípade vysoko-inflačného modelu musí samozrejme
vývojom prerásť do stavu podobného rozšírenému SMM a rozpadnúť sa. Na rozdiel
od SMM ale len za určitých podmienok – vysokej inflácie. Jeho zovšeobecnené
matematické vyjadrenie bude :
M = (I)expY
Kde
M je koeficient rastu
peňažnej zásoby
I je koeficient
inflácie (zlata)
Y je vyhodnocovaný
rok
Zaujímavým prejavom vo
vysoko-inflačnom KMM bude, že peniaze prúdiace od panovníka do celej ekonomiky
vyvolajú rastúcu ponuku peňazí. Je zákonité, že ponuka vyvolá rast pôžičiek
a úverov. Teda rast dlhov. Takže napriek tomu, že panovník nezaťažil
ekonomiku dlhmi, dlhová záťaž vyplynula z podstaty ekonomických
zákonitostí ponuky a tým sa spustil neefektívny mechanizmus úverovej
ponuky a brzdiaci mechanizmus úverovej obsluhy.
Pre nás je teda
dôležité, že sa spustia mechanizmy tvorby neefektívnosti a deštrukcie systému,
charakteristické pre inflačný rast produkcie. Vysoká inflácia v KMM vedie
teda ako aj v iných modeloch k spusteniu mechanizmov, ktoré
poškodzujú ekonomiku stále viac a viac. Mechanizmy znižovania hosp.rastu v
inflačnom KMM sú prakticky podobné, alebo totožné s mechanizmami
popísanými v SMM. Exponenciálne zosiľňovanie týchto mechanizmov musí viesť
nakoniec zákonite ku kolapsu ekonomiky,
rovnako ako aj v SMM a FMM.
1.dôsledok :
V prípade vysoko-inflačného KMM dochádza k rastu peňažnej
ponuky a na základe toho k rastu dlhu a inflačnému rastu
produkcie so všetkými dôsledkami.
Ak by inflácia zlata bola výrazne nižšia ako rast produkcie, inflačný rast cien (IRC) by bol nižší ako deflačný efekt rastu produkcie a ceny by klesali. Takýto KMM budeme považovať za nízko-inflačný. Boli ním všetky komoditné peňažné systémy, v ktorých sa dodržoval zlatý štandard. Tieto systémy mali tendenciu k stabilite. Ich zánik bol vždy dôsledkom egoizmu moci, na základe ktorého sa zlatý štandard porušil. Rast produkcie v takomto modeli je deflačný a objektívny. Je postavený na zvyšovaní produkcie a produktivity. Ale aj na znižovaní cien.
Napriek uvedenému,
môže aj v takomto systéme vzniknúť dlh. Je to dlh nesystémový, teda dlh na
základe porušenia pravidiel systému. Formou jeho tvorby sú frakčné rezervy. Skutočné
frakčné rezervy. Dnešný svetový finančný systém nemá frakčné, ale multiplikačné rezervy. Na trhu zákonite
dochádza k sporadickým trhovým nerovováham a v takejto situácii
predstavujú frakčné rezervy riziko platobnej neschopnosti a kolapsu aj v nízko-inflačnom
KMM.
2.dôsledok :
V prípade nízko-inflačného KMM dochádza k poklesu ponuky
peňazí a na základe toho k prevahe objektívneho rastu produkcie,
založenom na raste produktivity a efektivity a nedochádza
k systematickej tvorbe dlhu.
Záver :
Každá peňažná inflácia, ktorá prevyšuje rast produkcie, bez ohľadu na
jej formu a na formu peňazí, spúšťa systematický rast dlhu a inflačný rast
produkcie a tým objektívne aj subjektívne mechanizmy autodeštrukcie inflačného
finančného systému.
Inflačný KMM nám opäť dokazuje, že dôvodom monetárnych kríz nie sú výlučne fiduciárne peniaze, ale inflácia samotná. Fiduciárne peniaze sú len formou inflácie. Inflácia je zdrojom častých a hlbokých kríz po počiatočných falošných prosperitách. Mala by byť vnímaná ako škodlivý jav a u fiduciárnych peňazí by mala byť postavená mimo zákon. V prípade komoditných peňazí by bolo nutné politické riešenie.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára