štvrtok 20. júna 2013

Exaktný dôkaz rozpadu finančného systému (11).

Aplikácia Exaktného dôkazu etc. na rozšírený SMM.

       Ako sme už rozobrali v článku č.9, po dostatočne dlhej dobe sa IRC a IRP spomaľujú. Korelácia peňažnej bázy, peňažnej zásoby a rastu cien prestane existovať a nedá sa nastoliť.  Vývojom sa základný SMM teda dostáva do stavu, keď jeho parametre nie je možné dodržať. Mení sa na rozšírený SMM.


    K parametrom rozšíreného SMM pridáme aj vplyv úrokov. Za desaťročia narástla ich hodnota spolu s úrovňou dlhov. Štát splatí  istinu dlhopisu a tá po splatení  zmizne tak, ako vznikla! Musí sa nahradiť novým dlhopisom kvôli hladinovej inflácii. Úroky po splatení nezmiznú, ale tiež chýbajú v obehu. Vytvárajú tak deflačný efekt, ktorý sa musí vyrovnať inflačným efektom, teda vrátením späť do obehu. CB ich nedokáže vrátiť  do obehu ináč, ako novým dlhopisom.  U ostatných bánk to samozrejme neplatí a preto sa tým nemusíme zaoberať. Stále väčší objem úrokov vyplatených CB sa musí po vyplatení  „znovupožičať“.  Hroziaci deflačný efekt  je vnímaný  ako  zničujúci a teda neprijateľný. Tým sa zvyšuje dlh a samozrejme aj celková výška úrokov a teda aj nová výška splátok istiny aj nová výška splátok úrokov. Takže  „znovupožičané“ úroky ďalej znižujú využitie pridanej hodnoty (na spotrebu a investície) a vyvolávajú potrebu ďalších úverov. Úroky umocňujú teda samy seba (aj)!  Tak isto ako bázická inflácia.  Ale opäť! Vyplatenie úrokov nespôsobuje defláciu! Spôsobuje len deflačný efekt a po znovupožičaní dlhový efekt!  A obidva stále silnejú a vytvárajú popri  inflačnom dlhu aj úrokový dlh. Inflačno-dlhová  expanzia  je  tak doplnená o úrokovo-dlhovú expanziu!


   V dôsledku vysokej dlhovej záťaže je prijímanie nových dlhov stále ťažšie, čo vedie nakoniec k trvalému deflačnému efektu a úroveň cien aj úroveň produkcie  začnú klesať.

1.Prvý autodeštrukčný mechanizmus rozšíreného SMM.


   Je ním popísaná úrokovo-dlhová expanzia ako autodeštrukčný mechanizmus neskoršieho významu. Vzniká čoskoro po vzniku základného SMM, ale nemá taký rozsah a vplyv ako inflácia samotná a rast produkcie.  Jej dôsledkom je v konečnom dôsledku tiež rast dlhu a znižovanie účinnosti inflácie (na rast  cien a produkcie).  Ale ani tento mechanizmus nestačí. Nestačí na posiľňovanie autodštrukcie  SMM.

   Ak chceme zvýrazniť situáciu v rozšírenom SMM, musíme vyhodnocovať  namiesto inflácie dlh. Ten  rastie zreteľne rýchlejšie , ako samotná inflácia, pretože jeho zreteľným zdrojom je aj úrokovo-úverová expanzia. Určime si úrokovú mieru pre zvýraznenie mierne nadsadene a to vo výške napríklad 6%.Takáto funkcia rastu dlhu za pomoci koeficientov je nasledovná: 


                                           D = (1,06exp2 . 1,0036exp2)expY - 1


   A jej grafické zobrazenie :



kde D(BI+GI) + ID predstavuje dlh na základe bázickej a rastovej inflácie zväčšený o príslušný úrokový dlh a  D(KI) + ID predstavuje dlh na základe kamuflačnej inflácie takisto zväčšený o príslušný úrokový dlh. Pri hodnotách 50Y a 60Y sú to už neradostné výšky a závratná akcelerácia !

2.Druhý autodeštrukčný mechanizmus rozšíreného SMM.


   Je ním emergentná inflácia. Uvažujme, že v našom rozšírenom SMM bude rast produkcie nulový, to znamená, že  rastová inflácia bude  nulová.  Ďalej uvažujme, že rast cien bude tak isto nulový.  Bázická inflácia teda nefunguje. Existovať môže, ale nefunguje. Mechanizmy zo základného  SMM sa zastavili. SMM je pred kolapsom. Do toho sa pridáva hrozba  bankrotov. Lavíny bankrotov. Poznať  príčiny a nájsť riešenie je mimoriadne ťažké. Zostáva tak jediná možnosť – odďaľovať nevyhnutné. A na to slúži emergentná inflácia ako ďalší autodeštrukčný mechanizmus rozšíreného SMM. Nahradí a dokonca prevýši inflácie základného modelu. Začína tam, kde skončili bázická a rastová inflácia, teda s vysokou štartovacou hodnotou. A tak isto sa svojej exponenciálnej podstate  nemôže vyhnúť.


   Emergentná inflácia je iracionálna a nie je možné ju presne modelovať. Je posledným štádiom pred rozpadom systému.


   Pre prípad čisto názorného zobrazenia rozsahu emergentnej inflácie(emergentného dlhu) môžeme vychádzať zo zhovievavo odhadovanej funkcie :


                                D = (1,06exp2 . 1,0036exp2 . 1,03 . 1,0018)expY - 1


   Kde hodnota 1,03 je koeficient emergentnej inflácie a hodnota 1,0018 je koeficient  úrokového dlhu prislúchajúci  emergnetnej inflácii.


   V grafickom zobrazení môžeme oprávnene stanoviť  počiatok emergentnej inflácie( a dlhu) do okolia roku 40Y (Takisto analogicky s realitou) :


  


   Ak rast produkcie v SMM bude aj napriek inflácii záporný,  stane  sa hospodársky systém extrémne  nefunkčný  a začne sa prudko rozpadať, čím sa rozpadá  vlastne SMM finančného systému.

   Výhovorky na to, že realita je iná ako model neobstoja, pretože reálne podmienky sú ešte ťažšie a reálny model funguje s ešte horšími výsledkami !




Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára