sobota 29. júna 2013

Exaktný dôkaz rozpadu finančného systému (2).

Úvod a definícia niektorých pojmov a vzťahov.


   Podstatou dnešného svetového finančného systému je monetaristický model finančného systému. Na jeho podstate stojí a padá celý svetový finančný a hospodársky svet. Ak je dobrý a správny, budeme prosperovať. Ak nie, svet zbankrotuje. Preukážeme, že platí druhá alternatíva. Čaká nás kolaps a kríza nebývalých rozmerov. Je na nás všetkých, či budeme znovu a znovu pokračovať v opakovaní omylu, alebo zmeníme politiku a ekonómiu v tomto smere raz a pre vždy.


   Ideovým základom monetarizmu je predstava cenovej stability pomocou expanzie peňažnej bázy. V praxi ale táto predstava musí zákonite zlyhávať na nevyváženom, ale prirodzenom ľudskom egoizme, ktorý má tendenciu k svojej vlastnej koncentrácii. Ten, kto riadi expanziu, musí ju zákonite egoisticky využívať vo svoj prospech. Dôsledkom je rast cien, ktorý nakoniec aj sami monetaristi prijali za neškodnú súčasť monetaristických modelov, pokým nepresahuje 2-3% ročne. Zvláštne číslo. A úplne zbytočné, ako preukážeme.  3%-ný  rast cien je síce malý v porovnaní s poklesmi a rastom cien v historickom období pred vznikom myšlienok monetarizmu, ale v žiadnom prípade to nie je – stabilita.


   Ďalšia nezrovnalosť monetarizmu je v spojitosti s jeho splynutím s keynesiánstvom do jednej ideológie.Tkvie v tom, že nerieši problém vysokého rastu produkcie versus nízka peňažná expanzia. V takom prípade je vylúčené zachovať stabilitu cien a už vôbec nie ich 3%-ný rast. Bez zachádzania do detailov, monetarizmus je nekonzistentná a nedomyslená ekonomická teória, ktorá sa nanešťastie vyvinula do ideológie. Preto môžeme očakávať od monetaristov pri rúcaní ich dogiem hromy-blesky. Nevadí. Máme hromozvod. Omyl tejto ideológie preukážeme, čo bezpochyby potvrdí neradostná blízka budúcnoť.


   Pri definícii super-monetaristického modelu(SMM) vychádzame z predstavy friedmanovského monetaristického modelu (FMM), ktorý rozšírime o väčšie možnosti tvorby inflačných peňazí a teda zvyšovanie ich účinnosti.


   Podstatou SMM je rozširovanie peňažnej bázy a zásoby tak, aby inflačný rast cien (IRC) v dôsledku tohto zvyšovania nepresiahol hodnotu  3%, čo je stále v súlade s predstavou súčasnej praktizovanej  politickej ekonómie, ktorú prijal aj samotný M.Friedman. Na rozdiel od FMM ale budeme v ďalšom vývoji SMM modelovať  opäť  v súlade s dnešnou praxou a M.Friedmanom s rozsiahlejšou peňažnou expanziou, ktorá sa v závere ukáže ako principiálne nepodstatná. Podstata nie je v rozsahu, ale v charaktere tohoto procesu.


   Cieľom peňažnej expanzie v monetaristických modeloch je okrem kontrolovaného a mierneho rastu cien aj zvýšenie produkcie. Nazvime ho inflačný rast produkcie(IRP).Tento účinok je v skorých štádiách naozaj dosahovaný, čo môžeme empiricky odôvodnene tvrdiť. Našim cieľom je preukázať, že je tak neefektívny, že vedie spolu s ďalšími mechanizmami k spomaleniu rastu produkcie a nakoniec k zlyhaniu celého finančného a hospodárskeho systému.


   Ak neberieme do úvahy monetarizmus, tak civilizačný vývoj je sprevádzaný neustálym rastom produktivity. To znamená, že tento proces môžeme považovať aj do budúcnosti za efektívny. Nazvime ho objektívny rast produkcie(ORP). V monetaristických modeloch musia teda oba rasty produkcie existovať súčasne a prekrývať sa. Mechanizmy monetaristických modelov musia pôsobiť na oba procesy. 


   Je potrebné, aby sme dôsledne rozlišovali peňažnú expanziu od cenového rastu. Infláciou budeme  preto označovať  expanziu peňažnej bázy a zásoby a dôsledne ju odlíšime od inflačného rastu cien(IRC), teda rastu cien v dôsledku inflácie.


   Abstrahujme od dynamiky vývoja objektívneho dlhu, teda dlhu, ktorý sa vytvára pri objektívnom raste produkcie. Jeho dynamika  NEspôsobuje infláciu a defláciu, inflačný a deflačný efekt  ovplyvňuje obmedzene  a nie je taký nebezpečný ako  inflačný dlh. Budeme sledovať  predovšetkým monetaristickým  modelom vynútený rast inflačného dlhu.





1 komentár:

  1. Nuz, kedze podstatou naseho finacneho systemu nie je monitarizmus, tak dalej ani netreba citat. Autor by mohol najprv nastudovat zaklady, nech aspon pojmy pouziva tak aby mu bolo rozumiet a potom moze zacat pisat.

    OdpovedaťOdstrániť