Jednoduchý exaktno-empirický dôkaz
neefektívnosti monetaristického
systému.
Ako sme už
spomenuli, peňažná expanzia má okrem účinku inflačného rastu produkcie (IRP) aj
rovnako empirický účinok inflačného rastu cien (IRC). Ich vzájomný pomer je neurčitý a v čase
premenlivý. Môžeme ale tvrdiť, že ukazovatele oboch týchto prejavov (pri IRP imaginárny ukazovateľ) majú
nenulové hodnoty, čo znamená, že účinnosť peňažnej expanzie vo vzťahu k jej
jednotlivým účinkom nie je nikdy 100%. Ani ich celkový prejav(hodnota) nemá hodnotu rovnajúcu sa monetaristickej peňažnej expanzii. Pre určenie tejto celkovej hodnoty k nim treba pridať, ako neskôr preukážeme, aj hodnotu ORP.
Keďže našim cieľom
je dokazovanie, použijeme všetko vyslovené a napísané teóriou monetarizmu
proti nej samej. V tomto prípade známy vzťah I.Fischera, ideového
predchodcu Friedmanovho monetarizmu :
M . v = p . T
M.Friedman už
v sedemdesiatych rokoch empiricky, ale spoľahlivo preukázal, že dlhodobý
rast cien je výlučne monetárny jav. Dôsledok inflácie. Okrem cien inflácia v počiatočných fázach inflačného cyklu zvyšuje aj produkciu. Tento rast je IRP a tvorí s ORP celkový rast produkcie(CRP) a ten ceny znižuje. Ak má inflácia dosiahnuť zvýšenie cien, musí byť vyššia ako CRP.
Podľa kapitoly (3) budeme v našom dokazovaní ignorovať rýchlosť obratu peňazí. Určime si ďalej hodnotu IRC na 3% v súlade s monetaristickou koncepciou. Budeme teda zvyšovať peňažnú zásobu kým IRC nebude rovné 3% a prepokladajme, že ORP bude mať tiež hodnotu 3%. Ak pre zjednodušenie použijeme koeficienty, potom riešenie rovnice bude mať nasledovnú podobu :
Podľa kapitoly (3) budeme v našom dokazovaní ignorovať rýchlosť obratu peňazí. Určime si ďalej hodnotu IRC na 3% v súlade s monetaristickou koncepciou. Budeme teda zvyšovať peňažnú zásobu kým IRC nebude rovné 3% a prepokladajme, že ORP bude mať tiež hodnotu 3%. Ak pre zjednodušenie použijeme koeficienty, potom riešenie rovnice bude mať nasledovnú podobu :
1,0609
M =
1,03 p . 1,03 T
Peňažná zásoba sa
nám zvýši o 6,09 %, hodnota obratu transakcií tak isto. Rovnakú hodnotu
bude mať ale aj inflačný dlh v dôsledku expanzie. Ak splatíme inflačný dlh,
inflačné peniaze zaniknú a vznikne deflácia. Ceny klesnú naspäť k hodnote koeficientu 1,00 , alebo aj nižšie,
pretože veľkosť produktu je väčšia ako pred infláciou. Úroky, ktoré zaplatíme
za dlhovú službu sa môžu dostať nákupom akcií, alebo komodít bez vytvorenia
nového dlhu späť do obehu. Otázkou zostáva produkt. Ak sme ho medzitým
nezvýšili cestou ORP, tak sa vráti späť na svoje pôvodné hodnoty
v dôsledku klesajúceho dopytu. Inflácia nám tak k ničomu nepomohla.
Bol to teda neefektívny jednorazový krok, ktorý spôsoboval zmeny len počas
svojho trvania. Najskôr smerom nahor,
potom smerom nadol. Inflácia teda nie je zdrojom trvalého rastu produkcie. Je
ním niečo iné. To ale nie je predmetom nášho dokazovania.
Otázkou zostáva, čo
sa bude diať, ak infláciu neprevedieme jednorazovo, ale ju budeme opakovať
mnohokrát a to desiatky rokov. Na to sa pozrieme v Exaktnom dôkaze
etc. a jeho aplikáciách.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára