piatok 28. júna 2013

Exaktný dôkaz rozpadu finančného systému (3).

Otázka rýchlosti obratu peňazí.



      Exaktný dôkaz je obmedzený len na dokazovanie vzťahu inflačného rastu cien a súčasne rastu produkcie na jednej strane a rastu peňažnej zásoby na strane druhej. Tieto veličiny možno merať, ale ich meranie je nepresné. V prípade peňažnej zásoby to závisí od toho, či ide o monopolné, alebo slobodné peniaze. V modelovom príklade môžeme uvažovať o ideálnych podmienkach a dokonalej presnosti. Na základe toho môžeme určiť vzájomné pôsobenie týchto veličín a na základe toho zase tendencie, ktoré budú vytvárať v komplexnom systéme.
   Do spomenutého vzťahu, vyjadreného kvantitatívnym vzorcom M.v = p.Q, vstupuje ešte ďalšia veličina a to je rýchlosť obratu peňazí "v". Táto veličina je prakticky nemerateľná. Dá sa len vypočítať pomocou uvedených veličín, alebo odhadnúť. Pre nás je dôležité využiť túto veličinu tak, aby nám jej nepresnosť neprekážala pri snahe o exaktné modelovanie inflačného systému. Tým by sme sa vyhli aj rozšíreným schématickým úvahám o zrýchľovaní obratu peňazí zvyšovaním peňažnej zásoby. Tento problém sa dá obísť veľmi triviálne a to tak, že nebudeme v ďalšom modelovaní merať čas na obvyklé jednotky času, ale na doby obratu. Tým bude "v = 1" a kvantitatívna rovnica sa nám zmení na 


                                                             M   =   p . Q


kde môžeme jednotlivé veličiny modelovať presne a spoľahlivo.
   Je potrebné ešte zdôrazniť, že vnímanie veličiny "v" nesie v sebe jeden veľmi zvláštny rozpor. Ak zvýšime peňažnú zásobu v hospodárskom systéme, v ktorom sa inflácia predtým neobjavila, zvýši sa tým akútne dopyt po produkte. Nakúpené produkty zvyšujú cenu nepredaných produktov v skladoch a súčasne vytvárajú potrebu doplnenia zásob. Zrýchľuje sa teda obrat tovaru a zdanlivo aj peňažnej zásoby. V skutočnosti sa rýchlosť obratu peňazí skokovo zmenší a potom postupne rastie až po irelevantnú hodnotu. Tieto javy sú spôsobené skokovým zvýšením peňažnej zásoby, ktorej obrat sa skokovo neurýchľuje preto, lebo ňou vyvolaný rast cien i produkcie sú len postupné a prebiehajú vždy tam, kde sa inflačná (nová) peňažná zásoba postupne presúva a rozptyľuje. Na akej hodnote sa nová rýchlosť obratu peňazí ustáli je neznáme a irelevantné. Rýchlosť obratu sa v bežnej realite zvyšuje z iných ako inflačných dôvodov. Osobitným prípadom je hyperinflácia.
   Je potrebné ďalej dodať, že zvýšenie peňažnej zásoby v dlhodobo a rozsiahlo inflačnom systéme má iné dôsledky. Zvyšuje síce dopyt, ale súčasne výrazne znižuje efektívnosť. Výraznejšie ako v pôvodne neinflačnom systéme. Straty v ďalšom vývoji potlačia rast a vyvolajú úpadok. Postupne až do extrému. Rýchlosť obratu peňazí tým extrémne padá. Snaha o jej zvyšovanie nedáva zmysel a situáciu zhoršuje. Čistenie neefektívnosťou zaneseného trhu a zvyšovanie rýchlosti obratu peňazí skrátka dohromady nejdú. Ani vedome ani nevedome.