sobota 22. júna 2013

Exaktný dôkaz rozpadu finančného systému (9).

Vývoj rastu produkcie v monetaristickom modeli.

  Vývojom základného SMM sa začnú prejavovať mechanizmy spomaľovania rastu produkcie. Okrem už spomínaného úbytku reálneho kapitálu ako zdroja efektívneho  rastu, by sme medzi najdôležitejšie  mohli zaradiť :


1.Úverovo-ponukový.


   V NEmonetaristickom modeli funguje trhová zákonitosť ponuky a dopytu. (Nie zákon !!!  Nemá exaktnú rovnicu !!!) Jej dôsledkom je zákonitý rast úrokovej miery úmerne s rastom objemu dlhu. To je mechanizmus pôsobiaci proti navyšovaniu dlhov. Prirodzený a trhový mechanizmus.


   V monetaristickom  modeli  musí  fungovať  tento mechanizmus rovnako. Ale keďže my takýto model riadime s cieľom neznižovať ponuku peňazí, musíme zasiahnuť. Expanziou peňažnej zásoby úrokovú mieru znižujeme. S množstvom poskytnutých úverov sa množina bonitných a tvorivých klientov zmenšuje. Ponuku peňazí preto treba zvyšovať ešte intenzívnejšie. Je to netrhový  a objektívne neprirodzený mechanizmus, bez ohľadu na naše vnímanie a cítenie. Dôsledkom tohto procesu musí byť nevyhnutne rast riskantných, neefektívnych a nesplatiteľných úverov. Je to zákerná situácia. Neustály rast úverov je potrebný pre politiku monetarizmu a udržanie takéhoto finančného systému. Úvery sú lákavé pre banky, pretože majú záruky v úverovej zábezpeke a nič neriskujú(zatiaľ). Úvery sú lákavé aj pre klientov vďaka zvyšujúcej sa benevolencii a znižujúcej sa úrokovej miere.


   Neustále zrýchľujúci nárast množstva neefektívnych úverov musí zákonite spomaľovať rast produkcie. Neskôr ho zastaví a nakoniec začne tlačiť dolu.
  

2.Dlhovo-obslužný.


   Rast produkcie môžeme chápať ako pridanú hodnotu, z ktorej splácame úver, investujeme aj spotrebúvame. Splácaním dlhu teda nemôžeme celú túto pridanú hodnotu použiť na spotrebu aj investície. Keďže rast  dlhu v SMM exponenciálne predbieha rast produkcie, stále väčšia časť pridanej hodnoty slúži na splácanie dlhov. Splácanie dlhu musí teda zákonite stále viac obmedzovať spotrebu aj investície. Ich rast sa preto musí zákonite spomaliť, zastaviť a nakoniec upadať.


3.Sociálno-sanačný.


   Dominanté  ideológie  súčasnej politickej ekonómie a z nej vyplývajúca ekonomická kultúra sú zdrojom presvedčenia, že hospodársky pokles je škodlivý, nebezpečný a neprípustný jav, ktorý je prirodzený a prípustný len na základnej ekonomickej úrovni. V dôsledku toho sa podnikajú záchranné kroky vždy, keď hrozí bankrot väčšieho trhového subjektu a možný prepad celej ekonomiky. Bankrot je ale spontánne a najefektívnejšie riešenie. Každé iné je menej efektívne. Ak sa tento  zásah do trhu udeje málokrát, zrejme sa kvôli tomu trh nezrúti. Ale ak sa to opakuje mnohokrát a mnoho rokov, musí jeho efektivita natoľko klesnúť, že sa to prejaví na celom jeho výkone. Rast sa spomaľuje. A to aj napriek inflácii.


   Keď k takémuto sanačnému prístupu pridáme aj rozsiahle sociálne programy ako dôsledok nekompromisných sociálnych ideológií, ekonomika sa skôr, či neskôr dostane do ťažkostí a zmení sa z dobrotivého opatrovateľa na bezohľadného a nekompromisného diktátora.